Bratislava
5. júla (TASR) - Slovenská republika si 5. júla pripomenie štátnym
sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu.
Príchod solúnskych bratov sa datuje na leto roku 863. Od tejto udalosti
uplynie tento rok 1159 rokov.
Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike.
Solúnski bratia patria medzi najväčších misionárov kresťanstva v
dejinách Európy. V histórii Slovanov, zvlášť Slovákov, tvoria Cyril a
Metod jednu z najdôležitejších kapitol, pričom sa spomínajú aj v
preambule Ústavy SR.
Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred
príchodom Konštantína (Cyrila) a Metoda, pričom do tejto oblasti
preniklo v období Rímskej ríše.
Cyril a Metod prišli na naše územie na pozvanie veľkomoravského
panovníka Rastislava. Knieža Rastislav sa najskôr obrátil na pápeža, aby
mu poslal misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej
viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Keďže jeho posolstvo nenašlo u
pápeža odozvu, v roku 862 oslovil byzantského panovníka Michala III.,
ktorý reagoval kladne.
Michal III. vyslal na Veľkú Moravu dvoch vierozvestov, Konštantína a
Metoda. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná
slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred
odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené na slovanskú
reč a začal prekladať sväté knihy. Na Veľkú Moravu prišli v lete v roku
863.
Počas pôsobenia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu
činnosť - založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä
prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou
abecedy (hlaholika), ktorú na tento cieľ zostavili. Po viac ako
trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť
preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli v roku 867
Veľkú Moravu opustiť.
Na spiatočnej ceste do Byzancie ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža
Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež
Hadrián II. Pred ním obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie
slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno
vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa
utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára
869.
Krátko po Cyrilovej smrti prišla začiatkom roku 869 do Ríma žiadosť od
slovanského kniežaťa v Panónii Koceľa, aby mu vyslali Metoda ako
učiteľa. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu.
Vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané
Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.
Počas cesty na Veľkú Moravu zajali Metoda Frankovia. Vo väzení strávil
takmer tri roky. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a
žiadosti Svätopluka. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej
Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po
jeho smrti v roku 885 však postupne získaval rozhodujúci vplyv latinský
klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z
Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej
ríše.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a
Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14.
februára.
Trnavská univerzita, ktorá nesie meno slovanských vierozvestcov sv.
Cyrila a Metoda, oslavuje tento rok 25. výročie svojho vzniku.
Univerzita sv. Cyrila a Metoda bola založená 1. augusta 1997.
Na 5. júl pripadá aj Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je od roku
1993 pamätným dňom. Do roku 2020, keď poslanci 3. novembra novelizovali
zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch,
sa pripomínal ako Deň zahraničných Slovákov.
0